Všetky príspevky Daša Majerová

Perličky

Geografický stred Slovenska

Neďaleko našej obce sa nachádza geografický stred Slovenska – Ľubietovský Hrb (1 255 m n. m.). Stredová poloha Hrbu je vypočítaná pomocou geometrických priesečníkov. Táto metóda je mnohými vedcami spochybňovaná, no nikto neprišiel s lepšou alternatívou a iný bod na Slovensku sa titulom „geografický stred Slovenska“ pýšiť nemôže.
Hrb leží na bode so súradnicami 48°40’ s. z. š. a 19°32’ v. z. d. Nech už ktokoľvek spochybňuje stredovú polohu Hrbu, musí uznať jedno – tento kopec je pre podobné označenie ako stvorený. Vrchol Hrbu tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára (s výnimkou juhu) na všetky svetové strany, uchváti hádam každého. Okrem bezprostredného malebného okolia lúk, hlbokých lesov a horských dediniek je z neho vynikajúci výhľad na celý hrebeň Nízkych Tatier od Prašivej až po Kráľovu hoľu. Za dobrej viditeľnosti možno zazrieť cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy.

Okrem toho, Slovensko má aj svoj geometrický stred, ktorým je kóta Hájny grúň (1 207,7 m n. m.) v geomorfologickom celku Poľana, v pramennej oblasti potoka Hučava, Hronček a Hutná. Tento bod sa teda tiež nachádza neďaleko od našej obce – v centrálnej časti Poľany v podcelku Vysoká Poľana medzi Sedlom Jasenová (1 103,5 m n. m.) a Veprom (1 277,2 m n. m.). Konvenčne je považovaný za geometrický stred štátneho územia Slovenska a za ťažisko kartografickej plochy.

Ak by Vás to zaujímalo, na Slovensku máme údajne aj geografický stred Európy, ktorý leží pri Kostole svätého Jána Krstiteľa v obci Krahule neďaleko od Kremnice. Tento stred je často spochybňovaný – Slovensko má jasne dané hranice, no pri Európe to už vonkoncom také jasné nie je. Niektorí do Európy zarátavajú aj Turecko – iní nie, niektorí rátajú plochu Európy aj s ostrovmi – iní nie. Určite by sme mohli o strede Európy dlho polemizovať a hádať sa kde skutočne leží. Takýto stred Európy má Česká republika, Rakúsko, Estónsko, Bielorusko si určilo hneď tri stredy Európy. Faktom zostáva, že všeobecne najprijateľnejší geografický stred Európy určili v roku 1989 renomovaní francúzski vedci z Národného geografického inštitútu a podľa ich výpočtov leží na vrchu Bernotai v Litve. Tento bod bol zapísaný aj do Guinnessovej knihy rekordov a vzniklo okolo neho Múzeum stredu Európy.

Všeobecné informácie

Majer? A ktorý?

Naša obec je typická tým, že sa u nás vyskytuje pomerne málo priezvisk, ale vyskytujú sa často. Najmä Majerovcov je u nás ako maku. Doslova. Aby sa jednotlivé rodiny medzi sebou dokázali odlíšiť, vznikli tzv. prímenia, podľa ktorých vieme určiť to, kto do ktorej rodiny patrí.

Ak teda chcete nájsť nejakého Majera, odporúčame si najprv zistiť, či je od Maďarov, Runtíkov, Luptákovie, ba môže byť dokonca aj Bačovie, Baníkovie, Bôrgovie, Lokšovie, Gránerovie, Hanusovie, Hladiakovie, Hopkovie, Hucovie, Jenasovie, Katrenovie, Kolárovie, Kováčovie, Kováčovie u Gránerov, Kubečkovie, Majerovie, Matúšovie, Noskovie, Ondrejkovie, Ondrišovie, Oravčanovie, Pachlíkovie, Pietrovie, Považancovie, Purdelovie, Sárikovie, Šandorovie, Šuchovie či Tehlárovie. A okrem toho máme ešte Majerovcov Bielikovie, Ďumbierovie, Lokšovie, Niklovie aj Oravských. Už si len vybrať.

Medzi ďalšie časté priezviská patrí Čief (môže byť Bielikovie, Čiefikovie, Čiefovie, Gazdíkovie, Ondrejkovie, Palovie, Purdelovie či Šteflovie), Debnár (Hanusovie, Hucovie, Martinkovie, Šedivých či Šmikňovie), ale nájde sa aj nejaký ten Hronec (napr. Korhelovie, Matúšovie, Pietrovie či Považancovie), Chriašteľ (Čiefikovie, Hanusovie, Hostinských, Chriaštelovie, Korhelovie, Matúšovie aj Paltusovie), Kováč (Hodrušovie, Jenasovie, Matulovie a Štefanovie), Potančok (Kováčovie, Pavlovie, Šandorovie, Vôdkovie alebo Sitárikovie), Purgat (Halgašovie, Chriaštel, Katrenovie, Lokšovie, Ondrejkovie, Pavlovie), Štubniak (Bačovie, Baisovie, Hanusovie, Kováčovie, Majerovie, Poliakovie, Tehlárovie) a iní.

Čo sa týka najrozšírenejšieho priezviska na Strelníkoch, existujú dve teórie jeho pôvodu, obidve spojené s naším historickým prepojením na Ľubietovú. Prvá hovorí, že Ľubietovci svojich žoldnierov, ktorí ich chránili v čase tureckých nájazdov volali Majermi, pretože im vydeľovali usadlosti, tzv. majere. Druhý variant je, že Ľubietovci v nemeckom nárečí volali každého sedliaka „majerom“. Obidve možnosti budú zrejme pravdivé – stačí si ich spojiť. Veď Šajbania počas ohrozenia Ľubietovej bojovali a počas mieru roľníčili na svojich majeroch.

Folklórny súbor ŠAJBANIA

Tak Šajba či Strelníky?

Názov našej obce sa v priebehu storočí menil. Spočiatku to bola Sayba, od roku 1629 Saiba, v roku 1786 bol názov upravený
na Schajba a napokon od roku 1920 Šajba. Foneticky to bola stále
tá istá Šajba, líšil sa len prepis názvu.

Dňa 26. júna 1948 došlo prvýkrát k zásadnej zmene a Šajba už nebola Schajbou, Saibou ani Saybou, ale Strelníkmi. K premenovaniu sa pristúpilo na základe vyhlášky Povereníctva vnútra o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád z roku 1948. Spolu so Šajbou bolo premenovaných ďalších 701 slovenských obcí – napr. Parkan na Štúrovo, Koterbachov na Bernolákovo a pod. Dôvodom boli najmä protinemecké a protimaďarské povojnové nálady, vďaka ktorým na viacerých miestach krajiny vypukol tento „premenovávací“ ošiaľ. Nové názvy boli prideľované podľa rôznych kľúčov. Napr. obce v Nitrianskom kraji dostávali názvy po významných osobnostiach z čias Veľkej Moravy (Mojmírovce, Svätoplukovo či Rastislavovce). Na niektorých miestach sa nový názov volil aj hlasovaním.

Ako ale vzniklo súčasné pomenovanie našej obce? Návrh vraj v  roku 1948 spracoval so súhlasom miestneho národného výboru miestny evanjelický farár, Ján Ctibor Handzo. Môžeme za ním hľadať symboliku z našej histórie – názov Strelníky je najpravdepodobnejšie odvodený od slova „strelec“, keďže našu obec v minulosti obývali najmä strelci, obrancovia, ktorí chránili banské kráľovské mesto Ľubietovú. S istotou to ale povedať nevieme, keďže dokumenty, ktoré by o tom svedčili sa nám nezachovali a aj v obecnej kronike je o tom len stručná zmienka.

Pôvodný názov obce je však stále živý a s veľkou obľubou sa používa dodnes. Používajú ho mladšie aj staršie ročníky, dokonca aj turisti, ktorí si v autobuse vypýtajú lístok na Šajbu, a keď ich autobus dovezie na Strelníky, čudujú sa, či vystúpili nesprávne. Takže takto je to s tou našou Šajbou.

Miestne tradície

Izba ľudových tradícií

Obec tak bohatá na históriu spojenú s ľudovou kultúrou, ako sú Strelníky, sa nezaobíde bez priestoru, kde by si obyvatelia a návštevníci mohli pozrieť aspoň pripomienku na život našich predkov.

Už v minulosti sa v našej obci objavilo mnoho návrhov na zriadenie izby ľudových tradícií či pamätnej izby, ktorá by približovala
prvky našej histórie a jedinečnej ľudovej kultúry – z viacerých príčin boli ale zriadené len akési „dočasné výstavy“ (napr. počas osláv v roku 1994 v priestoroch požiarnej zbrojnice), no žiadny celistvý koncept. Napokon sa to podarilo až v roku 2008, kedy bol takýto priestor zriadený v priestoroch budovy starej školy. 

Bolo tak vytvorené miesto, kde nadšenci z obce zhromažďujú predmety dennej potreby našich predkov. Nájdete tu rozličné predmety, ktoré sa v minulosti používali v domácnosti – nádoby, pracovné nástroje, súčasti kraja, obuv, ručne tkané koberce, skrine, kolovrátok a dokonca funkčné krosná. Väčšina artefaktov je skutočne veľmi stará a hodnotná. Väčšina predmetov je darom priamo od obyvateľov Strelník. Vznikla tak pozoruhodná a autentická zbierka, ktorá zachytáva život našich predkov v minulosti.

Priestor je veľkorysý – skladá sa z troch miestností a predsiene. Podlahy sú vyrobené z drevených dosiek, nad hlavou budete mať masívne drevené trámy, izby sú vybielené. V predsieni Vás privítajú historické fotografie, ktoré zachytávajú život v našej obci v minulom storočí. Nájdete tu aj niekoľko drevených pracovných nástrojov – napr. kosu, hrable či cepy. Z predsiene sa vchádza do prednej a zároveň najväčšej izby, ktorá je ukážkou bývania našich predkov – nájdete tu starodávnu posteľ, stôl s lavicou, skriňu, truhlicu na oblečenie, kolovrátok, rôzne úžitkové predmety, napr. staré váhy, mlynček na kávu, lis na syr a iné predmety, ktoré sprevádzali každodenný život našich predkov. Na žrdi má gazda stále zavesenú kabanicu aj zimné čižmy. V strednej (najmenšej) izbe sa nachádzajú ukážky keramiky a rôznych nádob, ktoré sa v minulosti používali nielen v kuchyni. Môžete tam uvidieť hlinené hrnce a džbány, príbory či „kandličky“ na mlieko. Nájdete tu aj staré kukučkové hodiny, stoličky, kredenc a rôzne drevené náradia na česanie ľanu a na pranie, hrable, vidly, drevený sud aj „vajling“. Zadnú izbu vypĺňajú funkčné krosná. Šikovné šajbianske ženy na nich vedia utkať nádherné koberce či ľanovú plachtu. Ukážky ich tvorby si môžete prezrieť práve v tejto miestnosti, kde visia zo stien, no celý čas ste po nich aj chodili. Sú naozaj nádherné.

Izbu ľudových tradícií môže navštíviť každý, kto sa zaujíma o históriu našich predkov. Kľúče sú prístupné na obecnom úrade.

A tí, ktorí sa pričinili o vznik tohto priestoru, budú veľmi radi, keď im necháte vaše dojmy z návštevy, pochvalu či podnet, zaznamenané v pamätnej knihe. Ak si ju prelistujete, uvidíte z akých rôznych kútov sveta sa k nám už zatúlali návštevníci.