Archív kategorií: Folklórny súbor ŠAJBANIA

Združenie vzniklo 21.5. 2017 za účelom zvýšenej snahy členov o rozvoj folklórnych tradícii v Strelníkoch a blízkom okolí.

OZ ŠAJBANIA má v súčanosti 24 členov.
OZ ŠAJBANIA sa budú usilovať rozvíjať všetky aktivity tak ako si stanovili v zápiosnice.
OZ ŠAJBANIA radi prijmú do svojich radov kohokoľvek, kto prejaví a podporí naše snahy
OZ ŠAJBANIA bude môcť od roku 2019 získavať 2 percentá z daní.

Aktivity OZ ŠAJBANIA bude pravidelne zverejňovať na stránke obce Strelníky.

2 percentá aj tento rok

Vážení priatelia a priaznivci folklóru a kultúry, darovaním 2% pre folklórnu skupinu ŠAJBANIA, môžete podporiť udržiavanie tradícií a zvykov v našej obci Strelníky.

Za podporu vopred ďakujeme.

Ako na to:
• Vyplňte tlačivo „Vyhlásenie o poukázaní sumy do výšky 2% zaplatenej dane“. Tlačivo dostanete od nás alebo si ho môžete stiahnuť zo stránok obce alebo tu:
https://www.dvepercenta.sk/details.php?organizationID=28167
• Tlačivo spolu s „Potvrdením o zaplatení dane“, ktoré dostanete od svojho zamestnávateľa, doručte najneskôr do 21.4.2023 folklórnej skupine Šajbania alebo do 30.4.2023 na daňový úrad v mieste bydliska.

Kontakt:
Skúšky Fsk sa konajú každý utorok o 19:00 v prístavbe KD, kde dostanete informácie aj tlačivo alebo na tel. číslach:
0905 325 521 p. Hronec
0944 273 073 p. Majer

Zvyky a tradície na Šajbe: Priadke a páračke

Počas dlhých zimných večerov sa ženy a dievky na dedinách schádzali na priadky a páračky.

Priadky a páračky trvali zvyčajne od Martina do fašiang. Ak to trvalo dlhšie údajne sa hovorilo  „Kde ešte na fašiangy perie párajú, tam svoju dievku na ocot chovajú.“ Týchto zvykov sa zúčastňovali dievky od štrnástich – päťnástich  rokov, keď už zvládli prácu.

Na priadky si dievky nosili praslice, väčšinou vyrezávané, ktoré im daroval otec alebo snúbenec. Vlákna ľanu, konope a vlny sa pomocou vretena alebo kolovrátku spriadali do nite. Najlepšie sa im priadlo zvečera, kým neprišli mládenci, lebo tí keď prišli vystrájali priadkam všelijaké šibalstvá, napríklad aj kúdeľ podpálili.

Okrem pradenia sa počas dlhých studených večerov ženy venovali tiež páraniu peria. Pri práci si ženy rozprávali rozprávky, povesti, rôzne príhody a hádanky, aby im práca lepšie ubehla. Tiež sa to nezaobišlo bez mládencov, ktorí chodili na páračky až neskôr, väčšinou spevom a potom už bola veselo ( rozfukovali perie, a občas aj dákeho vrabca vpustili do izby).

Po skončení pradenia a párania peria, gazdiná všetkých pohostila, zaspievalo sa ,ba aj zatancovalo. Bolo veru veselo.

Aj keď sa v našej dedine husi chovajú už len výnimočne, napriek tomu sa nám podarilo posledné dva roky páračky zorganizovať s dosť veľkou odozvou u našich žien. Teraz chceme pridať aj priadky, kým nám ešte toto remeslo má kto ukázať, lebo „kto nepozná svoju minulosť………….“

Budeme radi ak sa aj vy pridáte k nám a spolu sa pozrieme na to ako to voľakedy bolo po večeroch v našej dedine.

Zvyky a tradície na Šajbe: Na Ondreja.

Odjakživa sa naši starí otcovia a staré matere riadili podľa matky prírody, slnka, mesiaca. Žili v symbióze s prírodou, načúvali jej varovaniam, snažili sa jej prispôsobiť. Svoj život a zvyky riadili podľa ročných období, ale aj podľa mien. Sú mená, ktoré sú v ľudových zvykoch dôležité viac, iné menej. Podľa jednotlivých mien sa počas roka robili činnosti viazané práve k tomuto konkrétnemu menu. Napríklad na Ďura sa vyháňali ovce, na Jána sa kládli ohne, na Anny sa robili bály a na Demetera sa mitrovalo, na Mateja sa triasli stromy, na Luciu vymetali kúty…a tak ďalej.

Dnes sa chcem trochu viac venovať menu, ktoré za malú chvíľu budeme sláviť, a to Ondrejovi. Ondrej bol dôležitý pre „mladie diouke, kerie sa kceli dozvedieť akího budú mať muža“. Preto sa na Ondreja zišli u „daktorej v komore“ a hádali meno alebo remeslo nastávajúceho. Varili halušky, do ktorých ukryli mená chlapcov. Ktorá haluška pri varení vyplávala ako prvá, tá predpovedala meno vyvoleného.

Ďalším zvykom bolo liatie olova. Potrebovali na to hrniec alebo „kastról“ s vodou, ktorý položili do stredu komory na stôl a kľúč. Olovo roztopili nad ohňom, obstáli stôl a s rýmovačkou
„Ondreju, Ondreju, pre ťeba olovo leju, daj mi, bože, znať, s kím ja budem pri sobáši stáť.“ a vyliali olovo cez kľúč do studenej vody. To vo vode stuhlo a vytvorilo určitý tvar, z ktorého sa potom „diouke“ snažili vyčítať, aký mládenec pripadne tej, ktorá olovo vyliala. Tak napríklad, keď sa výtvor podobal na podkovu, dostane kováča, ak na ihlu, bude mať krajčíra, a podobne. Takto sa všetky v liatí povymieňali, aby sa dozvedeli, čo ich čaká.

Tento pekný zvyk sme sa rozhodli oprášiť aj my v našej folklórnej skupine Šajbania. Myslím, že našim dievčatám sa to veľmi pekne podarilo a tak sme s ním pred pár rokmi vystúpili aj pred našimi občanmi.

Lenže ten čas tak rýchlo letí, tak sme sa rozhodli si tento pekný zvyk zopakovať. Budeme radi, ak sa aj vy šajbania pridáte k nám a prídete si to vyskúšať s nami. Mladší liať, a tí starší poradiť a skontrolovať, či to robíme dobre.

Našou ambíciou je obnovovať zvyky a tradície našich predkov, aj tie menej známe a už aj skoro zabudnuté. Keďže najbližšie v kalendári je Ondrej, tešíme sa na stretnutie s Vami pri liatí olova a varení halušiek. Dovidenia na Ondreja priatelia.

Tak Šajba či Strelníky?

Názov našej obce sa v priebehu storočí menil. Spočiatku to bola Sayba, od roku 1629 Saiba, v roku 1786 bol názov upravený
na Schajba a napokon od roku 1920 Šajba. Foneticky to bola stále
tá istá Šajba, líšil sa len prepis názvu.

Dňa 26. júna 1948 došlo prvýkrát k zásadnej zmene a Šajba už nebola Schajbou, Saibou ani Saybou, ale Strelníkmi. K premenovaniu sa pristúpilo na základe vyhlášky Povereníctva vnútra o zmenách úradných názvov miest, obcí a osád z roku 1948. Spolu so Šajbou bolo premenovaných ďalších 701 slovenských obcí – napr. Parkan na Štúrovo, Koterbachov na Bernolákovo a pod. Dôvodom boli najmä protinemecké a protimaďarské povojnové nálady, vďaka ktorým na viacerých miestach krajiny vypukol tento „premenovávací“ ošiaľ. Nové názvy boli prideľované podľa rôznych kľúčov. Napr. obce v Nitrianskom kraji dostávali názvy po významných osobnostiach z čias Veľkej Moravy (Mojmírovce, Svätoplukovo či Rastislavovce). Na niektorých miestach sa nový názov volil aj hlasovaním.

Ako ale vzniklo súčasné pomenovanie našej obce? Návrh vraj v  roku 1948 spracoval so súhlasom miestneho národného výboru miestny evanjelický farár, Ján Ctibor Handzo. Môžeme za ním hľadať symboliku z našej histórie – názov Strelníky je najpravdepodobnejšie odvodený od slova „strelec“, keďže našu obec v minulosti obývali najmä strelci, obrancovia, ktorí chránili banské kráľovské mesto Ľubietovú. S istotou to ale povedať nevieme, keďže dokumenty, ktoré by o tom svedčili sa nám nezachovali a aj v obecnej kronike je o tom len stručná zmienka.

Pôvodný názov obce je však stále živý a s veľkou obľubou sa používa dodnes. Používajú ho mladšie aj staršie ročníky, dokonca aj turisti, ktorí si v autobuse vypýtajú lístok na Šajbu, a keď ich autobus dovezie na Strelníky, čudujú sa, či vystúpili nesprávne. Takže takto je to s tou našou Šajbou.